Takto to všetko začalo

Ukončením Ekonomickej univerzity, moje pôsobenie v Bratislave neskončilo. Našla som si tam prácu a usadila sa v neďalekom meste. Cestovanie, ani strata času pri tom mi neprekážali. Prečo aj? Priateľ Radko chodil domov neskoro večer a náš psík Brunko vedel, že ma môže očakávať presne o 15-tej hodine.

Takto som fungovala viac než 10 rokov a nebol dôvod meniť to. Kedy nastal zlom a začala som si uvedomovať čas a jeho dôležitosť? Presne vtedy, keď zo mňa opadol šok z nájdenia 2 čiarok na tehotenskom teste.

OK, hlavne dýchaj…

Hlavou mi chodili všetky možné aj nemožné scenáre a pritom som sa sama seba v duchu pýtala, čo bude, keď dieťa pôjde do škôlky? Možno si poviete, načo také skoré starosti, ale ja chcem byť vždy na všetko dopredu pripravená.

Môj plán znel jednoducho. Budíček o 5:00, moje dieťa o 6:00 ako prvé v škôlke, no a ja, behom do práce, aby som stihla „štikať“ o 8:00 hod. Ten kto býva v BA alebo jej okolí, určite chápe.

Hovorím si, OK. Tak budem o 8-mej v práci, čo však znamenalo stvrdnúť tam do 16:00. Škôlka je do 16:30 a ja ani zázrakom (no vrtuľníkom alebo teleportom by to asi šlo 😊) nestihnem to moje prvorodené vyzdvihnúť. Čo teraz? Zaplatíme si opatrovateľku?

Áno, aj to je riešenie. Ale potom kedy budem mať čas na vlastné dieťa?! Cez víkend? To sa mi zdalo príliš málo a tak padol návrh aj na zmenu zamestnania. Kto ma ale zamestná, tehotnú a na pár mesiacov?

Život medzi krabicami

Budúceho tata vtedy osvietila myšlienka na kúpu starého domu v mojom rodnom meste. Dôvodov, prečo do toho nejsť ma napadlo hneď milión (ďaleko od práce, kamarátov, dom vedľa mojej maminy, v malom meste..).

No, len jeden jediný dôvod stačil na to, aby som súhlasila. A bol ním práve čas. Nebolo už nad čím rozmýšľať a na Vianoce 2016 sme ho boli obzrieť, vo februári začali búracie práce.

Nasledujúce obdobie bolo pre mňa ťažké. Radko odišiel prerábať dom a ja som žila doslova medzi krabicami. Balila celý svoj život do škatúľ a zároveň sa pripravovala na príchod vytúženého bábätka. Sama, len s mojimi vernými spoločníkmi – tehotenskými hormónmi.

Po pôrode, znova na všetko sama, som pokračovala v balení mojich „obľúbených boxov“ a keď mal drobček 1 mesiac, presťahovali sme sa. Nie do nášho domu, ale do domu k mojej mamine, kde sme žili traja v jednej izbe celých 9 mesiacov.

Hotový „Full House“. Detaily spolužitia troch generácií pokope vám radšej ani nebudem rozpisovať.

Prvý Štedrý večer v trojici a vo svojom

Tato sa snažil, chodil z práce do práce a za 9 mesiacov pripravil náš domček tak, že sme sa mohli do neho nasťahovať. Nebolo v ňom síce nič, ani kuchynská linka, ani dokončená kúpeľňa a navyše zbúrané poschodie. Ale kúrilo sa, a bol náš.

Sťahovali sme sa presne 24.12.2017 a mali svoj prvý Štedrý večer v trojici, už ako rodina.

Bývame tu už štvrtý rok a rodinka sa nám medzitým rozrástla o dcérku Radku. Stále nemáme ešte všetko dokončené, ale riešime to postupne, ako je čas a samozrejme peniaze.

Veľká životná pravda

Často dostávam otázky typu „A neľutuješ?“ Že si sa vzdala práce, ktorá ťa bavila, opustila kamarátov a všetko, čo si za 15 rokov budovala v BA? Moja odpoveď znie „NIE, neľutujem.“

A Prečo? Pretože mám ČAS. Čas, ktorý je pre mňa najdôležitejší odkedy mám deti a pretože čas sa už nikdy nedá vrátiť späť.

„Svetlá“ budúcnosť mamičiek?!

Z domu mám všade blízko a chodím pešo! Deťom sa venujem na maximum, hrám sa s nimi, bláznim, vymýšľam výlety. Utieklo to strašne rýchlo a ani neviem ako vyrástli. Malý má 5, malá čoskoro 3 (roky) a za pár mesiacov ma čaká dilema čo s prácou…

V malom meste, skoro bez možností a s manželom na týždňovkách. Neviem si predstaviť pracovať od 6:00 do 14:00 a ani na zmeny. A cestovať mimo mesta? Nemožné… Veď to poznáte. Takže jediné čo mi ostáva, je práca z domu alebo vlastné podnikanie.

Keď zmena tak poriadna alebo mama mieni, deti menia

Vždy som mala rada poriadok. Všade čisto, voňavo, „komínky“ v skrinkách. Keď som bývala v malom byte sama, bolo to jednoduché. Mala som veľa voľného času a nemala som nikoho, kto by mi predstavu o čistom a voňavom príbytku kazil.

No prišlo prvé dieťa a sťahovanie do domu. Čiže pribudol priestor, jeden malý „narušiteľ“ a ubudlo z času určeného na upratovanie. Nevadí. Prispôsobila som sa tejto situácii tak, ako aj iným v živote.

Pri upratovaní a praní som preferovala známe značky, ospevované a „účinné“ a ich zloženie až tak veľmi neriešila. No po narodení Dominika som začala hľadať ekologickejšie varianty.

Po narodení Radky, sa sen o dokonale čistej domácnosti začal pomaly ale isto rozplývať.
Čas na poriadok sa už vytratil úplne, odtlačkov malých ručičiek a už aj škvŕn na oblečení pribúdalo a pribúdalo.

Jednoducho stopka chémii

Cez deň som sa naplno venovala deťom a domácnosť dávala „dokopy“ neskoro večer, keď už som potrebovala oddych. Nehovoriac o tom, že pri každom bláznovstve, ktoré sme vymysleli som tŕpla, aby sa nezašpinili.

Chcelo to náhradný plán, ďalší manažment času a hľadanie nových alternatív. Na odporúčania kamarátok a internetu som nakupovala odstraňovače škvŕn, ďalšie chemicky nezávadné čistiace prostriedky a aj tak stále dookola neúspešne bojovala s niektorými škvrnami.

Až som sa začala pomaly zmierovať s tým, že rúra proste ostane špinavá a fľakaté tričká budú dobré už len na dvor. Navyše k nákupom bežnej kozmetiky pribudli aj nákupy kozmetiky pre oba moje poklady s kožnými ekzémami.

Určite nikomu z vás neuniklo, že žijeme vo svete plnom chémie, postrekov a „éčok“. Nakoľko obaja moji „čertíci“ museli mať určitý „režim“ (ako mi povedala naša bývalá kožná lekárka), neprestávala som hľadať vhodnejšie alternatívy do domácnosti a dokonca som začala pestovať pár druhov ovocia a zeleniny.

Čo nasledovalo ďalej?

Nech sa páči, pohodlne sa usaďte a čítajte ďalej:

Viac z tejto kategórie